cape cod kwassa kwassa

Keď som bola mladšia, len čo vyšlo slnko a vonku bola teplota vzduchu nad 25°C, som si obliekla plavky a opaľovala som sa, len aby som bola čo najtmavšia. Dnes v tom pointu nevidím (aj keď moja pokožka má slnko rada), radšej som niekde na terase pod slnečníkom, ako práve teraz, alebo len tak vylihujem v mojej chladnej izbe. (Slovo vylihovať, je veľmi čudné, ale nebudem sa nad tým viac pozastavovať.) Vlastne ani neviem čo som týmto chcela povedať, asi len toľko, že chtiac-nechtiac mám ruky už dooosť hnedé a možno aj vďaka mojím predpubertálnym názorom, presvedčeniam a túžbam mám na sebe kopu znamienok.
Úspešne vzdorujem nátlaku spoločnosti a preto:

  • najnovšie kusy môjho oblečenia sú zo sekáča
  • rázne som prestala s lakovaním nechtov
  • mäso som obmedzila na minimum, pre vlastné dobro, nie kvôli zvieratám #sorrynotsorry (môj názor sa nestotožňuje s názormi zarytých vegošov)
  • vyhýbam sa telke veľkým oblúkom (vlastne, to už dlho)
  • a čo ja viem čo ešte.. 

Piatkový výlet do kina bol akýmsi výkrikom môjho spoločenského vyžitia. Prekvapivo, ma TFIOS nedojalo k slzám, v podstate som sa len usmievala pri milých scénach a nič viac.
Čo sa teda týka spoločenského vyžitia mojej osoby, v piatok ma môžete stretnúť v Kulturparku na koncerte Fallgrapp-u (a iných). V sobotu budem zavretá doma pri jednom kufri a kope vecí, ktoré dám nakoniec aj tak do skrine a v nedeľu nasadnem do ešteneviemakého autobusu a vydám sa na útrapne dlhú cestu do Paríža a Londýna. Ďalej ešte radšej veľmi neplánujem, aj keď, trošku som bola upset, keď som sa dozvedela o koncerte Toma Odella v bratislavskej Starej Tržnici, pretože je len veľmi malá možnosť, že sa mi podarí tam prísť.
Dlho plánovaná a dohodnutá brigáda sa v jednej sekunde zrušila, pretože nemenovanému vedeniu najznámejšej sieti kníhkupectiev v našej republike zjavne vadí neplnoletosť brigádnikov. Budúci rok to však vyjde, určite, veď vtedy už budem dospelá.

Včera večer som ležala na terase a pozorovala som čarovne fialové nebo a  slnko, čo ešte vždy zapadalo. Šesť vrán poletovalo neďaleko a svojim škriekaním sa snažili prehlušiť (ďalšie creepy slovo) snáď milión žiab v susedovom rybníku. Znova som čítala knihu o bláznivej sedemnásťročnej blogerke (písala som o tom niekedy pred rokom a pol keď som spomínanú knihu dostala na meniny od L a M). Bolo fajn znova sa zasmiať na super opisoch a neutíchajúcom sarkazme hlavnej postavy. Taká oddychovka, čo vám nezmení život, ale pobaví.

Vampire Weekend mi robia spoločnosť celý dnešný deň a ja neprestávam tancovať a skákať na trampolíne, lebo je to sranda. Ešte stále nerozumiem niektorým svojim snom a moja vášeň pre stalkovanie je neutíchajúca, aj keď sa veľmi kontrolujem. Tak veľmi ma baví sledovať a objavovať nové informácie, že som si prednedávnom pozerala kritéria na agenta CIA. Najväčší problém nie je skvelá kondícia, ale americké občianstvo. Ach jaj.




Comments

  1. Ahoj Tami,mám otázku,fotíš ešte toľko čo predtým alebo už pomenej??

    ReplyDelete
  2. Ha,vzdorovanie! Veľa šťastia pri tom.(myslím to v dobrom)
    Super príspevok. Ty bývaš v Ke?:)
    http://valley-of-the-dollss.blogspot.sk/

    ReplyDelete
  3. Ta fotka je nádherná!!
    S opalováním to mám úplně stejně, dříve jsem toužila být nejopálenější z opálených :D..dneska se raději před sluncem schovávám :)

    ReplyDelete

Post a Comment

Popular Posts