last year

Začalo to.
Posledný rok.
Posledných 10 mesiacov v Parku. 

Piatkový večer som venovala budúcnosti. Povedala som si, že stačilo zábavy a oddychu. Jedna časť môjho ja sa tomu bránila, ale ja som sa nedala! Zatiaľ som v štádiu, kedy si vravím, že posielať budem tri prihlášky. Uvidíme čo poviem o pár týždňov.
Pomedzi tieto školské záležitosti (stužková - šaty, oznamká, etc..; univerzity; maturita) sa však nestačím čudovať okolitému svetu a ako inak, ľuďom. Odkedy som sa prestala úplne zaoberať tým, čo robia ostatní, žije sa mi ľahšie. Okolo mňa je krásna hatefree zóna. Avšak stále ma trápi to, čo robia moji blízki, ich nesprávne rozhodnutia. Môžem sa však len prizerať, keď si jeden nedá povedať, veď učiť sa má aj tak len na vlastných chybách. 

Pripravujem sa na záverečné skúšky v autoškole, snáď zo mňa bude šoférka na prvý pokus! Stále čítam Aničku K. v originálnom vydaní, väčšinou jednu stranu za deň, už mi to predsa len ide lepšie ako keď som sa azbuku začala učiť. Naďalej si vytváram zdravší stereotyp, snažím sa jesť naozaj pravidelne a hýbať sa čo najviac. Dúfam, že tento školský rok nebudem vyčerpaná ako v minulosti. 

Urobila som si #tbt, ale v nedeľnom vydaní (to sa ako volá?) a počúvam album Guilty Pleasures od Ashley Tisdale, približne 12 ročnou mnou napálené CD, ktoré som našla v prachom zapadnutej škatuli. Chystám sa spísať si pár zoznamov ako napríklad
  • Veci, ktoré nutne potrebujem lebo sa mi už minuli. 
  • Knihy, ktoré si v najbližšej dobe musím kúpiť. 
  • Učitelia, ktorých by sme mali pozvať na stužkovú. 
  • Ľudia, ktorým dám oznamko. 
Viem, že mám pred sebou ešte posledných 10 mesiacov, ale ja akosi naozaj nechcem aby už bolo "po strednej". Neviem čím to je. Až tak veľmi sa bojím? No idea. 


Comments

Popular Posts