feel the love

Anonym chce aby som písala o láske. 
Ale ja neviem či viem písať o láske,
skúsim to teda.


Nejdem písať o láske k iným ľuďom. Nemienim písať ani o láske k zvieratám či nejakým hmotným veciam.
Idem písať o láske. O láske k sebe samej. 

Boli časy kedy som sa fakt nemala rada. Neznášala som svoj výzor, svoje telo. Pravdaže, nebolo to nič hrozné. Neplakala som kvôli tomu celú noc a ani som si nikdy naschvál neubližovala. Necítila som sa však šťastná a spokojná sama so sebou. Vždy som sa snažila čo najviac, byť šťastná. Celkom mi to aj šlo, myslela som si. Cez deň, keď som bola v spoločnosti iných ľudí, smiala som sa, usmievala a cítila sa šťastne, no bohužiaľ nie spokojne. Akonáhle som prišla domov a večer som trávila sama vo svojej izbe všetko sa zosypalo. Náladu som mala hlboko za bodom mrazu a všetko sa zdalo byť zlé. Vedela som, že aj keď sa budem akokoľvek snažiť nebudem spokojná a naozaj šťastná. 
Vždy som na sebe videla vysoké čelo, škaredé zuby, široké boky a tučné prsty a o mojom bruchu nehovoriac.
Keď som sa pozerala do zrkadla, jediné čo sa mi na mne páčilo boli vlasy

Toľkokrát som tu na blog alebo dokonca na Instagrame čítala komentáre od ľudí, ktorým vadilo niečo na mojom výzore. Doteraz nerozumiem aký mali so mnou problém. Jedno nemenované dievča, mi raz napísalo k jednej fotografii a uisťovalo sa aby som si náhodou nemyslela, že som sexy.
Niektoré z nás majú opačný problém. Na svete je toľko dievčat, ktoré majú problémy so svojou príliš nízkou váhou. Je smutné, že celá spoločnosť nikomu veľmi nepomáha. Ak má žena príliš nízku váhu.., ak má žena príliš vysokú váhu.., ak má žena zdravé sebavedomie a sebadôveru.., okoliu stále niečo vadí.
Neviem presne kedy konečne nastal ten zlom v mojom živote. Myslím, že to bolo tak rok a pol dozadu. Keď som si konečne uvedomila, že je len na mne ako sa budem cítiť a či viem byť šťastná. Nepotrebujem na to iných ľudí.
Rada sa usmievam tak aby mi bolo vidno zuby, mám síce medzeru ale veď tie majú aj svetové topmodelky. (A stále si spomeniem na to, aké boli, keď som mala deväť rokov a začínala som nosiť strojček = úplne hrozné, fakt)
Nevšímam si svoje vysoké čelo, som taká aká mám byť. Aj tak si každý vždy všimne skôr moje vlasy než to moje čelo haha.
No a čo, že mám boky? Nikdy sa mi nepáčilo ak bola žena príliš chudá.

Long story short, mám sa fakt rada.
Kedykoľvek sa pozriem do zrkadla, usmejem sa na seba a poviem si áno Tami, si krásna. A neznie to, že som blázon.
Som len šťastná, spokojná a milujem svoje telo a svoj život. 
Takže týmto som chcela len povedať, že láska k sebe samému je tá najdôležitejšia.
Ja som predsa jediná, kto so mnou bude po celý život. Musím sa teda milovať. 

A ako ste na tom vy?




ODPORÚČAM SI POZRIEŤ TIETO VIDEÁ!










Prvá fotka: fotené mnou (moje dvere)
Ostatné obrázky: tumblr

Comments

  1. fakt krásny článok :) toto by sme si mali uvedomiť všetci :)

    ReplyDelete
  2. Tami, ja ta obdivujem dievca! Zavidim ti toto uvedomenie si lasky k samej sebe, pretoze to nedokaze kazdy a ja verim, ze ked sa to uz raz stane, tak clovek zacne byt so sebou naozaj spokojny a odrazi sa to aj v stasti v zivote. :) A kazdy sme predsa krasny v niecom inom :3

    ReplyDelete
    Replies
    1. pravda pravda, naozaj sa to šťastie v mojom živote prejavuje :) a uplne suhlasim!! každý z nás je krásny v niečom inom :)

      Delete
  3. Tento príspevok ma veľmi potešil. Od malička som patrila k dievčatám s polnšou postavou. Keď som mala asi 8 rokov, moja váha začala rapídne stúpať. Vyzerala som ako vo vysokom štádiu tehotenstva, ale v tej dobe som to neriešila. Došlo na pubertu a moja postava sa začala postupne meniť. Výrazne som rok čo rok chudla, sama od seba, ale aj napriek tomu som nebola so sebou spokojná a cítila som sa tučná. Aj napriek tomu som si nevedela odoprieť moju milovanú čokoládu,či keksíky. Nebola som sama so sebou spokojná, necítila som sa dobre. To bolo v mojich dvanástich...Dnes mám 15,som veľmi šťastná a so sebou spokojná :) Nosím veľkosť 40, postavu mám akurát a vidím na sebe viac pekných vecí ako nedostatkov...Som rada, že mám ženskú postavu a som na ňu hrdá! Cvičím, ale jem čo chcem a kedy chcem, nepozastavujem sa nad tým, či sa to niekomu páči alebo nie a či som náhodou nepribrala 20 gramov. Mám rada samu seba. To je ten prvý bod, ktorý treba splniť na ceste ku šťastiu...
    Lucy

    ReplyDelete
  4. Je to krásny príbeh. Lepšiu tému si si ani nemohla vybrať.. pretože písať o lásku k niečomu/niekomu iného tak je to veľmi diskutabilné, mnoho ľudí má iný názor, veľakrát táto láska pominie atď. ale ak raz miluješ samu seba a robíš pre seba veci ktoré ťa robia šťastnou tak to je láska na celý život. Veľmi pekný článok.

    ReplyDelete

Post a Comment

Popular Posts