a spark of madness

Pred dvoma dňami ma postihol zvláštny pocit.  Cítila som sa ako v nočnej more, ktorú som mávala v detstve. Pár minút pred odchodom do školy keď som sa prezliekala a dokončovala linku na pravom oku. Ako vždy som si pustila hudbu, pretože ticho naozaj nemám príliš v láske. Nepamätám sa presne, ktorý song od Arctic Monkeys mi práve hral, keď som zacítila ten nepríjemný pocit.  Každý zvuk, ktorý sa v izbe ozýval, či už to boli moje kroky alebo sveter, ktorý som vyberala zo skrine  spôsoboval akúsi paniku. Strach, ktorý ma vždy budil zo spánku. Nepamätám sa kedy naposledy som mala tú nočnú moru , no bolo to dávno a teraz sa vrátila v takejto podobe.  Keď som si uvedomila čo sa deje, začala som panikáriť, pretože každý zvuk, ktorý som počula ma ťahal naspäť do toho strachu . Poviem vám, krvný tlak sa mi musel rapídne zvýšiť. Rýchlo som si vzala tašku, zatvorila som dvere. Schádzala som po schodoch, rýchlo, pretože som si myslela, že snáď to prestane. Točila sa mi hlava, po

Je blondínka. Nepravá, našťastie. Nepatrí k zarytým optimistom, pretože ako sama vraví, nemá na to dôvody. Niekedy, avšak, veľmi málo, sa stane, že zmení názor a dúfa. Dúfa, že to bude lepšie. Veriť , to je jej slovo. Jej pravidlo. Motto. Nemá to v živote ľahké, ale stále vie čo má urobiť. Vraví správne veci v správnej chvíli, občas sa však vyskytnú aj výnimky. Počúva hudbu, ktorú chce a je jej jedno čo vravia ostatní. Pomáha, vždy a každému. Nie je ako ja, je lepšia. Je naozaj, naozaj dobrá, v srdci. Keď je stredobodom pozornosti cíti sa výnimočne, ale je rada keď sa jej to nestáva často. Zvieratá má ešte radšej ako ja kávu , treba k tomu dodať niečo viac? Vie ako rozumieť mojim vtipom. Tancujeme spolu životom, ale nespievame lebo nepoznáme rovnaké texty. Je neodmysliteľnou časťou môjho života. Smejeme sa spolu každé ráno, keď sedíme v červenom trolejbuse s naším obľúbeným číslom. Smejeme sa aj poobede. Dokonca aj medzitým. Pijeme víno z jednej fľaše, ale len na konci r