Červený lak na nechtoch mala olúpaný, všimol si to hneď ako si sadol vedľa nej. Autobus bol preplnený. Vrava ľudí sa v uzavretom priestore väčšmi ozývala. Pozrel sa na ňu znova. Nenápadne. Hľadela von oknom, cez ktoré prenikali slnečné lúče. Oči sa jej leskli akoby sa každú chvíľu mala rozplakať. Túžil opýtať sa jej či je v poriadku, nedokázal však vysloviť ani hlásku. Cítil jej prenikavú, no zároveň nevtieravú vôňu. Voňala ako jarné ráno, keď človek pri východe slnka kráča po ulici a s radosťou dýcha čerstvý vzduch nového začiatku. Nervózne žmolil v prstoch kus šálu, ktorý mal na krku. Tak veľmi sa s ňou chcel rozprávať, no nedokázal to. Už len desať sekúnd a šanca sa vyparí. Znova sa na ňu pozrel, vzdychol si a pokrútil hlavou. Autobus zastal a on sa pobral k dverám. Vystúpil a snažil sa vymotať z davu ľudí, ktorí stáli na zastávke. Do tváre mu udrel ostrý severný vietor, čoskoro začne snežiť. Ruky si skryl do vrecák a so sklonenou hlavou kráčal domov. Všetko bolo fuč. Chcela pla