Anonym chce aby som písala o láske. Ale ja neviem či viem písať o láske, skúsim to teda. Nejdem písať o láske k iným ľuďom. Nemienim písať ani o láske k zvieratám či nejakým hmotným veciam. Idem písať o láske. O láske k sebe samej. Boli časy kedy som sa fakt nemala rada. Neznášala som svoj výzor, svoje telo. Pravdaže, nebolo to nič hrozné. Neplakala som kvôli tomu celú noc a ani som si nikdy naschvál neubližovala. Necítila som sa však šťastná a spokojná sama so sebou. Vždy som sa snažila čo najviac, byť šťastná . Celkom mi to aj šlo, myslela som si. Cez deň, keď som bola v spoločnosti iných ľudí, smiala som sa, usmievala a cítila sa šťastne, no bohužiaľ nie spokojne. Akonáhle som prišla domov a večer som trávila sama vo svojej izbe všetko sa zosypalo. Náladu som mala hlboko za bodom mrazu a všetko sa zdalo byť zlé. Vedela som, že aj keď sa budem akokoľvek snažiť nebudem spokojná a naozaj šťastná. Vždy som na sebe videla vysoké čelo, škaredé zuby, široké boky a tu