297 (2.0)

Iný postoj, dokonca v prvej osobe. A ja len rozmýšľam čo z toho sa mi páči viac.

Posledné mesiace vo mne pomaly rástla neskonalá túžba utiecť. Keď som umývala dlážku v hale, chcela som všetko hodiť za seba a utekať. Bežať dole ulicou a neobzerať sa. Potom nasadnúť na prvý autobus a ak by taký neprišiel, stopovala by som autá. Keď som vyberala taniere z umývačky riadu a pomaly ich ukladala do skrinky. Chcela som nepozorovane odomknúť zadné dvere a preliezť plot. Skrinku by som určite zabudla zatvoriť a možno by sa mi jeden tanier vyšmykol z rúk. Spadol by na zem a rozbil by sa na maličký, drobný prach, no i na veľké nebezpečné kusy. Keď som polievala kvety v záhradke pred domom rozmýšľala som o tom najviac, pretože vtedy by to bolo až príliš jednoduché. Párkrát som to dokonca skúsila. Neboli to oni, kto ma zastavil, ale môj strach.
Chcela som utiecť, pretože som vedela, že svet, všetko tam vonku, čaká práve na mňa.




Comments

Popular Posts