Nightmare.

Pred dvoma dňami ma postihol zvláštny pocit. 

Cítila som sa ako v nočnej more, ktorú som mávala v detstve.

Pár minút pred odchodom do školy keď som sa prezliekala a dokončovala linku na pravom oku. Ako vždy som si pustila hudbu, pretože ticho naozaj nemám príliš v láske. Nepamätám sa presne, ktorý song od Arctic Monkeys mi práve hral, keď som zacítila ten nepríjemný pocit. 

Každý zvuk, ktorý sa v izbe ozýval, či už to boli moje kroky alebo sveter, ktorý som vyberala zo skrine spôsoboval akúsi paniku. Strach, ktorý ma vždy budil zo spánku. Nepamätám sa kedy naposledy som mala tú nočnú moru, no bolo to dávno a teraz sa vrátila v takejto podobe. 

Keď som si uvedomila čo sa deje, začala som panikáriť, pretože každý zvuk, ktorý som počula ma ťahal naspäť do toho strachu. Poviem vám, krvný tlak sa mi musel rapídne zvýšiť. Rýchlo som si vzala tašku, zatvorila som dvere. Schádzala som po schodoch, rýchlo, pretože som si myslela, že snáď to prestane. Točila sa mi hlava, pocit neprestával, až keď som v akomsi polobehu vyšla z domu a nadýchla som sa chladného vzduchu na ulici. 

Ťažko sa to popisuje. V snoch bolo všetko príliš veľké a ja som bola príliš malá. Tak malá, že som sa na nič nezmohla a nič som nevedela dokázať. Každý mal v niečom výhodu a ja som bola v rohu ako taký outcast.Ľudí, ktorí na mňa "útočili" som nedokázala zastaviť. Zvuky boli hlasné, ozývali sa a ja som ich nevedela zastaviť. Bol to strach z toho, že som nič nemohla dokázať, pretože ma nikto nepočul ani nevidel.. z toho, že v tej chvíli som svoj život nemohla ovládať.  Mala som málo rokov, keď sa tieto sny pravidelne opakovali a ja som im nerozumela.