autentická

Tamara Maria alebo Tami Brooks? A čo znamená potom TR v logu? 

Tak už sa konečne rozhodni, dievča zlaté. 

Po nekonečne dlhých mesiacoch, dokonca rokoch, som sa rozhodla vrátiť sa sem. Nadobro. Prinútiť sa písať, ukladať myšlienky na papier - aj keď len pomyselný - a nezblázniť sa. Vyjadrovať svoje emócie aj iným spôsobom, než len typickými prejavmi (smiechom, plačom či hnevom) mladej ženy. Chcela som napísať dievčaťa, ale už nie som dievča. Už som žena, treba to prijať.  

Tak teda som tu. Ja, Tamara, čo sa kedysi nenazývala ináč než Tami. Tá, ktorá tu v pätnástich tárala o One Direction a iných neduhoch mladého pubertálneho mozgu. Na tejto webovej stránke, ktorá si prešla mnohými úpravami zovňajšku i vnútra, som mohla byť vždy bezpečne sama sebou. Ale bola som naozaj sama sebou? Keď som mala pätnásť či šestnásť a túžila som po uznaní a vysokej návštevnosti blogu, bola som naozaj autentickou verziou Tamary? Nepochybne som bola autentickou Tami Brooks. Tento pseudonym som so sebou nosila od založenia účtu na Twitteri. Prezývka mi prischla a ako ste si možno všimli, dodnes ju používam na Instagrame a tiež v doméne tohto blogu. Ľudia si zvykli a aj ja som si zvykla. Nie je čas na rebranding. Napriek tomu, že už som viac Tamara Maria ako Tami Brooks. 

Skúsim odpovedať na druhú rečnícku otázku, ktorú som hore položila. Bola som autentickou verziou Tamary? Svedomie mi tvrdí, že áno. Nikdy som si nič (pravdaže okrem deja poviedok a fanfiction, ktoré tu kedysi boli) nevymýšľala. Čokoľvek som sem napísala, šlo z hĺbky môjho bytia. Tak prečo som 90% obsahu pred rokmi vymazala? Mesiace plynuli, moja duša sa menila a zrazu, keď som si prečítala niečo z minulosti, nebola som s tým nijako stotožnená. Bum, bolo to v koši. A čo by len v koši, ale navždy fuč. Takýmto spôsobom som prišla o všetky spomínané poviedky a fanfictions, lyrickú tvorbu, dokonca aj fotky. Jednoducho som sa rozhodla, že už viac nie som tým človekom a zbavila som sa akýchkoľvek dôkazov. S odstupom času, keď som opäť vnútorne dorástla do novej Tamary, to ľutujem. Chýbajú mi verzie môjho ja z minulosti. Chcem sa s nimi zhovárať, chcem si pospomínať a zasmiať sa na chybách, do ktorých som tak bezhlavo bežala. 

"..už som viac Tamara Maria.." Kto? Priezvisko (to R v logu) mám dlhé, tak reku, potrebujem niečo iné, povedala som si raz. Tamara Brooks nie je ono. Tami Brooks malo ten nice ring to it, znelo to dobre. Odkedy som prišla do Bratislavy s odhodlaním [vložiť akékoľvek tvrdohlavé zviera], že nemám rada svoje krstné meno v pôvodnom stave a musím to zmeniť, každému človeku som sa predstavovala Tamara. Už to budú tri roky a doteraz som sa nikomu nepredstavila inak. Netrvám na tom, aby ma nevolali prezývkou, ak naozaj chcú, ale kedykoľvek uprednostním Tamaru pred hocičím. Dievča z košického gympla sa volalo Tami. Žena z bratislavskej univerzity sa volá Tamara. A čo teda s tou Mariou? Pri krste kňaz navrhol, či mi nechcú pridať meno nejakej svätice, keďže sv. Tamara neexistuje. (Pozor! Mýlil sa, existuje. Sv. Tamara Gruzínska z rodu Bagrationi, žila na prelome 12. a 13. storočia) Tak ma teda pokrstili menom Tamara Mária. A to znie dobre, páči sa mi to. 

O tom kým som a na čo myslím v tejto šialene rýchlej dobe budem písať a budem to aj fotiť, pretože to robím zo všetkého najradšej. Autentickosť je dôležitá a snažím sa, aby mi šla čo najlepšie. Nechcem byť niekým iným, chcem si užívať túto verziu môjho bytia v prítomnosti. 

Ďakujem za pozornosť a vitajte! 

Budem sa snažiť byť čo najviac autentická a verím, že si budeme rozumieť.