Preskočiť na hlavný obsah

snová nádcha

Keď sníš a chceš sa toho zbaviť, otravné je to jak nádcha..


Bol horúci večer uprostred suchého leta a v malej izbe sa ozývali prerývané vzlyky. Sivý ventilátor nepravidelne vrčal a víril dusný vzduch. Sedela na chladnej podlahe a objímala si kolená. Obloha menila farby v priebehu sekúnd. Ružová. Oranžová. Fialová. Pohyby stromov boli nekoordinované, no upokojujúce. Aké by to bolo keby...? No aké? 

Nazvala by som to skôr besnenie. Áno, toto pomenovanie je lepšie. Odtrhla som sa z reťaze reality a besnila som. Už odkedy si pamätám, rada som len tak ležala v posteli a vytvárala si v hlave obrazy skreslenej reality, po ktorej som túžila. Čo by som mala oblečené, ako by som vyzerala, čo by som hovorila a ako by som sa správala. Také moje vlastné krátke príbehy ako vystrihnuté z Wattpadu. Po rokoch som si konečne uvedomila, aké nesprávne to môže byť, keď popustím uzdu fantázie. Pretože ľudia, ktorí sú súčasťou mojej reality a stanú sa aj súčasťou snenia nie sú rovnakými osobami. A tu prichádza a nastáva veľký problém - tieto rozličné, no predsa rovnaké osoby sa v mojom mozgu zlúčia dokopy. Potom sa stane to, že danú osobu si v reálnom živote romantizujem do inej podoby. Správanie, reakcie a myšlienky vnímam úplne inak, ako tá rozumná Tamara pri vedomí.

Toto bol krátky úvod k dlhému zamysleniu o tom, ako som sa zamilovala do človeka, ktorého osobnosť a správanie som z veľkej miery romantizovala, aby som predišla bolesti. Klasika. Bohužiaľ dlhé zamyslenie v tomto texte nenájdete, pretože ešte stále sa zamýšľam. Ale dopredu vám poviem, bol to fail. To, že je niekto vašou soulmate neznamená, že je to naozaj človek pre vás.

už nevládzem čakať
tak som prestala
ešte tri dni som plakala
ale už idem začať
žiť

bez teba v mojej mysli
bez tvojho hlasu v mojich ušiach
už ani spomienky na teba neprehlušia
moje odhodlanie

Komentáre