Krátke radosti

Habera spieval o krátkych láskach, ja neustále myslím na krátke radosti. Pocity krátkodobého šťastia, ktoré mi zohrejú krv v žilách a zodvihnú ťažké kútiky úst. Pretože niekedy stačí okamih, aby sa moje srdce rozbúchalo a oči zarosili. A vždy ma dokáže prekvapiť z akých maličkostí sa viem tešiť.

Napríklad som si istá, že na strednej sa mi endorfíny v mozgu uvoľňovali najmä vďaka seriálom a kapelám, z ktorých existencie som sa nesmierne tešila. Po rokoch to znie nanajvýš detinsky, hlavne keď sa nad tým zamýšľam takto nahlas. Ale raz za čas to príde. Dobrý seriál, skvelé postavy, príbeh, na ktorý sa naviažem a lusknutím prsta som zrazu vo fangirl nebi. Jednoducho krátka radosť.

Do tejto kategórie spadá aj hmotné šťastie, akým dlhé roky nazývam koláče. Koláče v kaviarňach ku káve. Čokoládové koláče. Naposledy mi len spomienka na taký jeden robila radosť celý týždeň. Čokoládový s karamelom? V útulnej malej cukrárni v malom škótskom meste? I mean, come ooon! To je ono, krátka radosť!

Niekedy mi krátkodobú radosť spôsobí aj pohľad do zrkadla. Keď nemám kruhy pod očami, vlasy sa rozhodli byť pekne kučeravé a červený rúž jednoducho sadol. Alebo keď sedím vo vlaku, alebo na balkóne alebo na lavičke a slnko zapadá, obloha je pekne ružová a náhodou mi v slúchadlách hrá dobrá pesnička. Alebo keď sa nadýchnem čerstvého vzduchu počas skorej jari, keď vonku už nie je zima, ale nie je ani teplo. A ešte viete kedy? Keď si kúpim novú knihu, ale aj keď si kúpim starú knihu. Keď sedím v kine tesne pred začiatkom filmu a keď mám pred sebou jedlo, ktoré som nikdy predtým nejedla.

Počas týchto karanténnych dní je však omnoho ťažšie nachádzať mini radosti, keď skoro všetko z menovaného je nereálne. Dni sa podobajú viac ako inokedy. Situácie sa opakujú na rovnakých miestach a v skoro rovnakých časoch. A rutina vôbec nie je zlá, ale netreba jej venovať 100% času celého dňa. Preto som si určila kedy vstávam a kedy chcem ísť spať. Orientačné to-do listy ma vedú osou dňa a deadliny sú zväčša významnými highlightmi. Ale čo tie krátke radosti? Kde ich teraz nachádzam? Ha. Najprv som sa to chcela opýtať vás, kamoši. A počas 24 hodín som dostala množstvo pekných odpovedí, na otázku aké banality vám dokážu urobiť radosť. Tešíte sa zo slnka, kvetov či prechádzok v prírode. Nie je to celkom fascinujúce, že v tomto pomalom čase zrazu vidíte, že aj vôňa čistých obliečok, chutný vlastnoručne varený obed alebo rastúca mäta v črepníku vás dokážu potešiť?

Mne robí radosť pobyt v lese, keď sedím na pni, počúvam spev vtákov a vodu v potoku. Ale naozajstná krátka radosť je, keď sa začítam do knihy, ktorá ma baví alebo keď s bratmi hráme človeče alebo keď si len tak vodovkami maľujem čo mi napadne. Pravá hemisféra mozgu si žije svoj sen, pretože čokoľvek si vymyslím mám čas aj realizovať. Po vnútorne náročných mesiacoch sa moje bytie zrazu cíti ľahko, lebo som bola zbavená vecí, ktoré ma zbytočne zaťažovali.

Celé toto premýšľanie ma privádza aj tak len k jednej veci a tou je vďaka, že mám to obrovské privilégium tráviť týždne izolácie takto. A z toho mám samozrejme tiež radosť, a vôbec nie je krátka.