Keď je vaším cieľom urobiť svet lepším miestom a pritom sami so sebou bojujete aby ste neboli takou shitty osobou. Tak by som zhrnula moje myšlienkové po d chody v poslednej dobe. Bola som doma asi desať dní. Boli sviatky, plný dom ľudí, plný diár povinností a ja. Písala som eseje, scrollovala facebook, pozerala seriály, hrala sa s deťmi a bola s rodinou. Týždeň upadol do stereotypu na aký som bola zvyknutá posledné roky. Bála som sa ako budem reagovať na túto "známu" domácu zmenu. Odkedy som však odišla, všetko sa zmenilo. Prišla som späť do mojej momentálnej reality a pritom stále nie som tak úplne naspäť. Dostalo ma to. Tento týždeň mal a má mnoho hajlajtov, ale tak či tak sa mi vôbec nič nechce. Ísť do školy, ísť na nákup, ísť do knižnice, vybaviť toto, vybaviť tamto... fakt nie. To také nevinné ničnerobenie ma pripravilo o energiu. Len by som spala, 24/7. Ak by som nebola tak ľahko ovplyvniteľná v týchto veciach, všetko by bolo v úplnom poriadku.