Keď sníš a chceš sa toho zbaviť, otravné je to jak nádcha.. Bol horúci večer uprostred suchého leta a v malej izbe sa ozývali prerývané vzlyky. Sivý ventilátor nepravidelne vrčal a víril dusný vzduch. Sedela na chladnej podlahe a objímala si kolená. Obloha menila farby v priebehu sekúnd. Ružová. Oranžová. Fialová. Pohyby stromov boli nekoordinované, no upokojujúce. Aké by to bolo keby...? No aké? Nazvala by som to skôr besnenie. Áno, toto pomenovanie je lepšie. Odtrhla som sa z reťaze reality a be snila som. Už odkedy si pamätám, rada som len tak ležala v posteli a vytvárala si v hlave obrazy skreslenej reality, po ktorej som túžila. Čo by som mala oblečené, ako by som vyzerala, čo by som hovorila a ako by som sa správala. Také moje vlastné krátke príbehy ako vystrihnuté z Wattpadu. Po rokoch som si konečne uvedomila, aké nesprávne to môže byť, keď popustím uzdu fantázie. Pretože ľudia, ktorí sú súčasťou mojej reality a stanú sa aj súčasťou snenia nie sú rovnakými osobam...